Mgr. Ľuboš Barbírik

Pán profesor Mgr. Ľuboš Barbírik sa narodil 16.  marca 1960 na Myjave. Jeho súčasným bydliskom je Brezová pod Bradlom, kde žije aj so svojou manželkou, synom Ľubošom a dcérou Soňou.

Ako žiak strednej školy navštevoval Gymnázium v  Myjave, odkiaľ ho prijali na Pedagogickú fakultu do Nitry.  Po vyštudovaní začal učiť v Brezovej pod Bradlom, slovenský jazyk a dejepis učil krátky čas aj počas základnej vojenskej služby na Vojenskom gymnáziu v Moravskej Třebovej. Po skončení ZVS pôsobil 14 rokov v Brezovej pod Bradlom a v súčasnosti je učiteľom myjavského gymnázia. Toto povolanie teda vykonáva už 27. rok, z čoho 13 rokov práve v našej škole. Okrem dvoch známych predmetov, na ktorých sa s ním môžete stretnúť, učí v školskom roku 2011/12 aj technické práce. Zatiaľ bol trikrát triednym učiteľom. Najradšej spomína na školské akcie a výlety so svojimi žiakmi.

Medzi jeho obľúbené jedlá patria bravčové s knedľou a kapustou a bryndzové halušky. Obľúbeným spevákom je už od mladosti Miroslav Žbirka, speváčkou Marika Gombitová a skupina Modus.  Zo športu má rád najmä všetky loptové hry, no hlavne futbal, ktorý hrával a aj dlhé roky trénoval chlapcov aj dievčatá. Jeho životným heslom je: Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.

Pán profesor Barbírik má veľa rôznych zážitkov, prežil mnoho dovoleniek so svojou rodinou. Rád si spomína najmä na účasť na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Prahe v roku 1978. Neskôr bol podporiť našich športovcov na Zimných olympijských hrách v nórskom Lillehammeri v roku 1994. Avšak najkrajšie životné zážitky sa viažu s dňami narodenia jeho detí.

A ako by sa pán profesor Barbírik charakterizoval?

Snažím sa byť spravodlivý. Či som, to musia posúdiť iní. Som podľa mňa príliš tolerantný, čo sa mi už viackrát nevyplatilo v škole i v normálnom živote. Často sa nechám uniesť, viackrát sa aj zbytočne rozčúlim a potom mi je z toho zle. Nie som ani príliš veľký diplomat. Každému sa tiež snažím pomôcť, ak môžem. Niekedy chcem povedať naraz veľa a vznikne z toho mierny chaos, ako napríklad aj na vyučovacej hodine, čoho som si vedomý. Možno si občas myslím, že jediná správna je tá moja pravda, a to tak byť nemusí. Mám veľa chýb, možno aj dobrých vlastností, ako má každý človek.

Vaše otázky a jeho odpovede

Ako sa vám páči na tejto škole?

Dá sa to (zatiaľ) vydržať.

Ako ste sa dostali k učeniu?

Normálne – chodil som na Gymnázium v Myjave, dal som si prihlášku na vysokú do Nitry, úspešne som školu skončil a potom som začal učiť v Brezovej pod Bradlom, odkiaľ som po 14 rokoch prešiel na myjavské gymnázium, kde som už taký istý čas.

Chceli ste byť vždy učiteľom ?

Áno, odmalička. Mal som zálusk aj na psychológiu, ale zvíťazilo učiteľstvo.

Prečo učíte práve dejepis a slovenčinu?

Lebo v časoch, keď som ja chodil do školy, to bola z ponúkaných kombinácií pre mňa tá najvyhovujúcejšia. Slovenčina ma bavila vždy, dejepis sa k tomu postupne pridal, a keďže som bol(a vlastne som stále) antiprírodovedný typ, nemal som veľmi na výber. Za mojich študentských čias sme si nemohli zvoliť vlastnú kombináciu ako dnes.

Čo na študentoch najviac neznášate ?

Lenivosť, podlizovanie sa, drzosť, povýšenecké správanie niektorých jedincov z „nóbl“ rodín, faloš (iné hovoria človeku do očí a iné za chrbtom)...

Aký máte plat?

Taký, že keď vy raz budete zárobkovo činní, málokto zaň bude robiť. Stačí? Ale nakoľko som musel z neho okrem iného dokázať financovať aj dvoch vysokoškolákov, viem sa v živote uskromniť.

Máte rád sekundu?

Samozrejme, ja mám rád každého žiaka, každú triedu. Ale prídu situácie, že si učiteľ s niektorými žiakmi či triedami prestane rozumieť, obyčajne to však nie je jeho chyba.

Aký máte názor na kvintu?

Kvinta? Keď som tam bol párkrát v minulosti iba suplovať, nemal som z nej dobrý dojem. Ani som ich nepoznal, čiže nikomu som nemohol ani nijako ublížiť, ale ani oni mňa nepoznali, a napriek tomu sa správali niektorí jedinci až nedôstojne, teda hlúpo, primitívne. Keď sme sa tento školský rok začali stretávať pravidelne, až na pár výnimočných situácií to nie je zatiaľ najhoršie. Niektorí jednotlivci by si mali konečne uvedomiť, že svojím správaním si kazia nielen vlastné meno, meno svojich rodičov, ale hlavne povesť celej triedy. Raz sa im to vráti a možno to budú ľutovať, neviem...Ale kvinta celkovo mi neprekáža, verím, že ani ja jej. Budem sa snažiť, aby sme vychádzali dobre, to však vždy závisí od obidvoch strán.

Máte rád septimu?

Ako celok určite áno. Horšie je to s pár jedincami, ktorí naozaj nevedia rozlíšiť, čo je dobré, čo zlé, čo sa patrí, čo nie. A, bohužiaľ, mnohí, inak dobrí ľudia, si berú negatívne miesto pozitívnych príkladov, ktorých je v tejto triede prevaha.

Diktát pre kvintu ste vymýšľali sám?

Mám pripravených pre triedy niekoľko diktátov, z ktorých si vždy jeden vyberiem. Niektoré vymýšľam, niektoré si upravím, iné si vyhľadám. Tento posledný bola tá druhá možnosť. Ale keby som bol žiakom terajšej kvinty a napísal by som taký, myslel som si, že celkom jednoduchý diktát, tak zle ako niektorí gymnazisti v kvinte, radšej by som zaliezol niekde do kúta, nevracal by som sa k nemu a hanbil by som sa, že chodím na myjavské gymnázium. Asi toľko.

Prečo keď poviete, že sme skočili, tak si napíšeme ešte aspoň 4 vety?

Každý človek, aj učiteľ má nejaké neresti. Uznávam, stáva sa mi to, snažím sa toho vyvarovať. Ale je to tak len preto, že to chcem dopovedať do konca. Nechcem brať žiakom čas z prestávok, lebo si ho beriem aj sám sebe. Budem sa snažiť polepšiť sa.

Prečo vyučujete pomocou premietania?

Neviem, čo na toto povedať. Raz sa vám nepáči, keď si musíte veľa písať, inokedy, keď sa musíte učiť z učebnice, už sa niektorým ani „premietanie“, ako tomu hovoríte, nepáči. Myslím, že táto otázka je od nejakého menšieho žiaka, ktorý by to chcel inak. Ale musíme vyskúšať všetky možnosti a vybrať si, ktorá bude mať najlepší efekt vo výsledkoch. A treba vraj kráčať s dobou, aj keď si nemyslím, že tzv. modernými metódami sa dá naučiť viac a lepšie. Niekedy skôr naopak, ale čo už...

Aký máte spôsob učenia?

Spôsob? Čo najviac žiakov naučiť znamená používať rôzne spôsoby metódy, formy.  Snažím sa vyberať tie, ktoré sa mi v danej chvíli a v rámci možností zdajú najpoužiteľnejšie. Nemusí sa to vždy dariť.

Ste rozvedený? Ak áno, máte priateľku?

Na to sa treba opýtať toho (tej), kto to autorovi tejto hlúpej otázky povedal. Ten to určite všetko vie lepšie ako ja... Ale vážne: dostalo sa to do uší aj mne, ale som ženatý, iba raz a to 25 rokov, nie som teda rozvedený, mám manželku a dve dospelé deti, s ktorými celý život žijem. A priateliek a priateľov mám niekoľko, aj keď tých si treba pozorne vyberať. Ešte niečo?

Žili ste v príbytku?

Prosím? Nerozumiem. Ale v príbytku žijem aj teraz, lebo byt, to je príbytok, či nie?

Prečo ste sa presťahovali z Myjavy na Brezovú?

To bolo dávno, pred 26 rokmi, lebo som v Brezovej začal učiť a oženil som sa tam.

Prečo uprednostňujete mužov a žiakov z Brezovej?

Akých mužov? Tomu nerozumiem. A žeby som uprednostňoval žiakov z Brezovej? Neviem o tom, to je iba zdanie, určite nie zámer. Ale ak mal alebo má niekto konkrétne podozrenie, nech si to príde so mnou vydiskutovať. A to sa týka aj ostatných vecí, nie ohovárať za chrbtom a vypisovať po rôznych sociálnych sieťach. To je najjednoduchšie, najanonymnejšie. Ale bohužiaľ, to je dnešný svet...

Sklamali ste sa v láske, keď nemáte rád dievčatá?

Každý sa občas v niečom sklame. Že nemám rád dievčatá, to vôbec nie je pravda. Nemám rád iba namyslené, drzé, falošné, nesebakritické baby, ale to sa týka ľudí všeobecne.

Hráte ešte aktívne futbal?

Už mám dosť rokov, aby som hral aktívne! Ale ešte si občas za starých pánov Brezovej idem zahrať normálny zápas. Berú ma, aj keď som futbal hrával na Myjave a býval som kedysi ich súper. Sem - tam chodím aj do haly.

Prečo fajčíte?

A svojich rodičov už ste sa na to pýtali? A samých seba, čo sa vás to týka, ste sa opýtali tiež?

Od koľkých rokov fajčíte?

Od čias, keď som si na to zarobil! Ale nikdy to nebolo veľa, ani teraz to nie je. Väčšinou je to pri nejakej pohodovej príležitosti, napríklad, keď idem s kamarátmi raz – dvakrát za týždeň na pivo. To môžem? Nikomu to však neodporúčam. Čo je však smutné, veľa z vás fajčí ( a berie) aj iné veci, ako sú obyčajné cigarety. Neviem, odkiaľ na to máte? Že by vám na to dávali rodičia? To asi ťažko. Takže k tejto téme asi toľko.

 Aké cigarety fajčíte?

Rôzne, ale aby bolo jasné, iba normálne cigarety. Je to zlozvyk, ktorého sa treba zbaviť. Najlepšie je  nezačínať s tým, a hlavne, keď si ešte na to nedokážete zarobiť. Ale zločin to nie je.

Čo vám hovorí číslo 37?

Škrteľko – Liverpool? A kedysi som mal toľko rokov, pekné časy. Ani si už poriadne na to nepamätám... Prečo práve 37?

Veríte na koniec sveta?

Neverím, ale niekedy by bol možno lepší ako toto trápenie, čo tu na Zemi čoraz častejšie zažívame.

Veríte v mimozemšťanov?

Nie.

Máte rád škrečkov?

Nemám proti nim nič, celkom milé zvieratká. Jedného sme chovali doma, keď boli moje deti malé, asi dva roky. Bol to člen našej rodiny. Keď zomrel, vlastnoručne som ho pochoval.

Má zmysel toto všetko? Ak áno, tak aký, ak nie, tak prečo?

Záleží na tom, čo autor tejto otázky myslel. Momentálne nemá zmysel na túto otázku odpovedať.

Čo hovoríte na Jakuba Tomu?

Javí sa mi ako dobrý a slušný chlapec.

Prečo sa špárate v nose?

Lebo ma tam občas svrbí. Vás nie?

Sledujete televízny seriál Tisíc a jedna noc?

Každý deň pri ňom sedím, lebo nemám nič iné na práci!!!

Kedy dostanete mŕtvicu, keď o tom hovoríte?

Dúfam, že ešte nie tak skoro, ale niekedy na ňu nábeh mám. Sú také situácie v živote...

Prečo všetko hodnotíte subjektívne?

Lebo to tak cítim. Možno sa niekedy k určitým veciam vyjadrujem viac, ako je treba. Ale  keď už sme pri tom hodnotení, mám všetko nechať tak, robiť sa, že nič nevidím, nepočujem a je mi to jedno?

Ako ste to mysleli s vetou? Čo fajka, to bod?

Keď označím správnu odpoveď znakom, ktorý sa podobá na fajku, žiak získava v písomke bod. Nič viac, nič menej.

Aké nosíte spodné prádlo?

Normálne, ako každý človek.

Máte nejaký detský nesplnený sen?

Toto je pekná otázka. Nespomínam si, že by som mal nejaký nesplnený sen. Byť učiteľom sa mi splnilo, vždy som chcel, a to chcem stále, aby som bol zdravý, mohol slušne žiť, mal dobrú rodinu, kamarátov, na ktorých by som sa mohol vždy spoľahnúť.  K životu potrebujem hlavne pokoj, čo najďalej byť od zlých a zákerných ľudí. To mi stačilo vždy a stačí vlastne aj teraz.

Lukáš