Pani riaditeľka PaedDr. Danka Michálková
- Kde ste pôsobili, než ste nastúpili na myjavské gymnázium?
Po absolvovaní Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského som nastúpila ako učiteľka do Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho /SOUP/ v Myjave. Učila som tu prevažne fyziku a chémiu. Hneď po nástupe som dostala aj triednictvo, bolo to 32 chlapcov a určite zaujímavá škola života. Postupne som začala vykonávať aj funkciu výchovnej poradkyne a zástupkyne riaditeľa školy pre teoretické vyučovanie. V roku 1997 som nastúpila do funkcie riaditeľky v tunajšej škole.
2. Čo všetko musí robiť riaditeľ školy?
Na otázku, že „čo musí robiť riaditeľ školy“, by som asi najradšej odpovedala, že všetko možné aj nemožné. Okrem povinností daných zákonom mám ešte dodatok k pracovnej zmluve, ktorý obsahuje 3 ďalšie strany povinností. Okrem toho, že riaditeľ školy je vlastne učiteľ so zníženým úväzkom, zodpovedá za celkový chod školy, za pedagogický proces, rozpočet školy, musí si plniť povinnosti v oblasti riadiacej a kontrolnej, hospodárskej a ekonomickej, v oblasti pracovno-právnej a v oblasti odmeňovania. Musí dbať o bezpečnosť zamestnancov a žiakov .
- Komu sa zodpovedáte?
Zriaďovateľom školy je Trenčiansky samosprávny kraj. Samozrejme, sú tu ďalšie štátne orgány – Ministerstvo školstva SR, Krajský školský úrad, Štátna školská inšpekcia, Inšpektorát práce a mnohé ďalšie.
Ďalej je to spolupráca so školskou radou, rodičovskou radou, žiackou školskou radou, s mestom Myjava, strednými a základnými školami v regióne, s gymnáziami v celoslovenskom rozsahu a mnohými ďalšími organizáciami.
- Čo sa vybudovalo na našej škole počas vášho pôsobenia?
Keď som v roku 1997 nastúpila do funkcie riaditeľky, vedľa budovy, ktorú teraz voláme „stará budova“, bola len obrovská jama a podpísaná zmluva s dodávateľom na vybudovanie „Prístavby komplexu gymnázia“. Začalo sa veľmi ťažké obdobie, ktoré nakoniec vyústilo v dokončenie novej budovy. Najskôr sa otvorila telocvičňa a učebne, potom jedáleň a kuchyňa, ktorá bola najskôr výdajňou stravy. Obedy sa dovážali z SOUS Myjava.
V roku 2009 bola dobudovaná aj kuchyňa a začalo sa tu aj variť.
Stará budova školy, ktorej prevádzka začala v roku 1976, sa dostala do stavu, keď sú potrebné opravy. Zateplila a opravila sa strecha, čo bol základný predpoklad toho, aby do budovy nezatekalo.
Vymenili sa niektoré podlahové krytiny a zrekonštruovali WC, ktoré skutočne potrebovali radikálny zásah. V rámci projektov sa dobudovali počítačové učebne, jazykové laboratóriá. Učebne sa dopĺňajú novými pomôckami. Rozpočet rodičovského združenia a finančné prostriedky, získané z 2% daní alebo od sponzorov, pomáhajú zlepšovať podmienky výchovno - vzdelávacieho procesu školy.
Súčasní žiaci už si ani nevedia predstaviť, že by museli chodiť na telesnú výchovu do športovej haly, že by sa museli tlačiť v starých šatniach alebo obedovať na tri etapy v malej jedálni vedľa súčasného bufetu.
Dúfam, že sa nám konečne podarí zrealizovať aj zateplenie a výmenu okien v starej budove, vymeniť školský nábytok. Potrebná by bola aj regulácia vykurovacieho systému.
- Ako si rozumiete s pedagogickým zborom?
Sme kolegovia. Vážim si prácu každého pedagogického i nepedagogického zamestnanca školy a vedela by som si predstaviť oveľa lepšie podmienky na ich prácu. Sú obdobia lepšie aj horšie. Myslím si, že zásadné rozpory nemám s nikým.
Populačný pokles a regulácia počtu prijímaných žiakov zriaďovateľom sa prejavila aj v našej škole, preto bolo potrebné znížiť počet zamestnancov, pedagogických aj nepedagogických.
Robím všetko možné aj nemožné, aby sa škola opäť stabilizovala a o všetkých podniknutých krokoch informujem pedagogickú radu, radu školy i radu rodičov.
Pre nás je dôležité otvárať každoročne 3 triedy, čo sa v posledných rokoch napriek maximálnemu úsiliu nepodarilo. Pre školský rok 2012/13 by sa situácia mala stabilizovať. Otvoríme 1 triedu 4 - ročného, 1 triedu 8 - ročného a 1 triedu 5 - ročného bilingválneho štúdia.
Verím, že sa nám triedy podarí naplniť.
- Kedysi údajne boli dve zborovne. Ako to fungovalo?
Áno, bolo také obdobie, keď sa dobudovala druhá budova a počet žiakov bol maximálny v doterajšej histórii školy. Trvalo to však krátko a kolegyne sa vrátili do veľkej zborovne, kde sa zhromažďujú všetky informácie a pri spoločnej káve cez veľkú prestávku prediskutujeme to, čo je práve potrebné. Sme už asi raritou, vo väčšine škôl prevažuje „kabinetný spôsob života“.
- Aké máte predsavzatia do budúcnosti?
Ťažká otázka. Veľa ľudí, s ktorými som sa v živote stretla, ma považovali za obrovského optimistu. To je ten uhol pohľadu – pohár môže byť poloprázdny alebo poloplný.
S pribúdajúcim vekom a skúsenosťami by som už o sebe celkom netvrdila, že ten optimizmus je obrovský, ale stále prevažuje. Inak by človek túto prácu ani nemohol robiť.
Snažím sa robiť v rámci svojich možností a schopností všetko pre to, aby škola fungovala a rozvíjala sa, aby poskytovala kvalitné gymnaziálne štúdium pre žiakov nášho regiónu a postupne sa dostalo do povedomia širšej verejnosti aj bilingválne štúdium. Som presvedčená, že je veľmi perspektívne do budúcnosti a trvalo mi približne 7 rokov, kým nastal ten pravý čas a dostalo sa do siete študijných odborov na našej škole.
Pokiaľ budem mať možnosť túto prácu vykonávať, budem sa naďalej snažiť spolu s ostatnými zamestnancami školy posúvať školu dopredu. Verím, že o pár rokov bude aj stará budova zateplená aj s vymenenými oknami, areál školy bude oplotený a bude slúžiť škole a nie na venčenie psov, na výtržnosti niektorých skupín mládeže či na prespávanie bezdomovcov.
Čo z toho a v akom čase sa podarí, neviem dnes povedať.
Veľmi by som si želala, aby myjavské gymnázium, ktoré vzniklo v roku 1944, malo aj v budúcnosti pevné miesto v sieti stredných škôl a bolo nositeľom vzdelanosti v našom regióne.
