RNDr. Ľubica Domenová

 

Ak uvidíte po chodbe ísť niekoho v bielom plášti, nemôže to byť nik iný ako pani profesorka RNDr. Ľubica Domenová.  Vždy usmiata a veselá. Veľmi rada sa  podelí o svoje zážitky a skúsenosti, poradí, ale aj prediskutuje zaujímavé témy nielen zo školy. Na jej hodinách sa človek naozaj dozvie veľa zaujímavostí, ktoré vás niekedy prinútia zamyslieť sa nad mnohými životnými a spoločenskými problémami.  Tak ju poznáme my, ale čo nám prezradila o sebe?

Pani profesorka Domenová sa narodila na Myjave 8.4.1965, keď práve  toto mestečko oslavovalo 20.výročie oslobodenia od fašizmu. Bolo vraj nádherné počasie, všade už bolo plno kvetov a hrala hudba. Ale bývala v Senici. Tam aj chodila na 1.ZDŠ a na gymnázium. V osemnástich odišla do školy v Bratislave, kde spoznala svojho manžela a nakoniec s ním odišla bývať na Myjavu. V súčasnosti žije na Jablonskej ulici hneď pod našou školou, takže to má do práce 5 minút. Túto voľbu bydliska vraj nikdy neobanovala (úsmev)

V Bratislave študovala na Matematicko – fyzikálnej fakulte (dnešná FMFI)na Univerzite Komenského, učiteľský odbor matematika – fyzika.  Vraj i celú základnú a strednú školu neustále niekoho doučovala matematiku alebo fyziku a robí to až doteraz J Veľmi rada spomína na svojich učiteľov  - pána učiteľa Rýzka zo základnej, pána učiteľa  Chorvátha zo strednej školy a pána profesora Pišúta z vysokej školy a je im vďačná za všetko, čo pre ňu kedy urobili.

Hneď po skončení  MFF v Bratislave v roku 1988 začala pracovať na Gymnáziu v Myjave, kde pracuje až dodnes.  Najprv učila matematiku, fyziku a informatiku.  Neskôr jej zostala len fyzika a informatika. Triednou učiteľkou bola trikrát. Jej prví žiaci už majú dnes 34 – 35 rokov. Všetkých, ktorí chodili do jej triedy, považuje za nezabudnuteľných a s mnohými je v kontakte doteraz. Sú to jej dobrí  kamaráti.

 

Svoju rodinu považuje za úžasnú. Má dve deti – Martinku (22) a Vladka (17) - niektorí  z vás ho poznajú pod  menom Pyxel a manžela Vladimíra. Okrem babičiek a dedka do rodiny patril i psík Kevinko,  zlatý retriever, ktorý ale 17. 11. minulý rok zomrel. Žil s nimi skoro 14 rokov, preto to bolo pre všetkých veľmi ťažké.  „Bolo neuveriteľne ťažké  ísť  na druhý deň do školy a učiť, ako by sa nič nestalo. „Našťastie, čas je lekár,“ prezradila pani profesorka.

 

A teraz niečo z jej obľúbených...

Jedlo:  okrem mäsa, kaviáru a chrenu zjem  a ľúbim asi všetko, čo sa jedáva v našich zemepisných šírkach...

Farba:  zelená

Hudba:  Helloween,  Guns & Roses, Aerosmith, Michal David, Mozart, Čajkovskij, Verdi, Vivaldi, ale aj Jarek Nohavic a jeho Mařenka alebo Kometa, Ivo Jahelka, Wabi Daněk, Majk Spirit...je toho viac (úsmev) 

Výrok, citát: „Toho je viac, ale tí, čo ma poznajú vedia, že najkrajšie, najobľúbenejšie a  najpravdivejšie sú pre mňa výroky a myšlienky, ktoré povedal OSHO.  Takže napríklad:  Musíte mať neustále na pamäti, že sloboda je najvyššou hodnotu, a ak vám láska nedáva slobodu, nie je to láska.“

Najkrajší zážitok: Spoznanie sa s  manželom a narodenie detí .

„Doteraz  to všetko  považujem  za malý zázrak.“

 

 

 

 

 

Otázky žiakov:

1.Baví vás vaša práca?

Áno, moja práca ma baví a hlavne vtedy, ak mám žiakov, ktorých baví to, čo by som ich chcela naučiť.  

                                                                                                                                      

2.Je pedagogika vaše vysnívané povolanie?

Neviem, či vysnívané, ale vybrala som si ho...Pravdupovediac, netušila som, že  pracovať s ľuďmi je také psychicky náročné.

 

3.Zmenili by ste niečo v našom školstve?

Niečo??? Všetko...Moja mama si  pamätá dobu, kedy ešte oni ako deti  chodili do školy s radosťou. Bola by som najšťastnejší  človek na svete, keby sa decká do školy tešili... Asi sa niekde stala chyba...Škola by mala byť miesto, kde sa stretnú ľudia, ktorí  sa chcú niečo od niekoho naučiť – škola robená na ťaháky ja veľký stres  a nezmysel .

 

4.Učí sa vám dobre na gymnáziu?

Áno, máme úžasných študentov.  Som za nich veľmi vďačná. Mali by si uvedomiť, že všetko, čo sa učia, sa učia pre seba. Ani pre nás učiteľov, ani pre rodičov. Len pre seba. A čas je veľmi vzácny. Na to však prídu mnohí sami, až keď budú mať toľko rokov ako ja (smiech)

 

5.Ako si vychádzate so svojimi kolegami/kolegyňami?

Myslím, že dobre.

 

6.Myslíte si, že vás majú žiaci radi?

Neviem, ja ich mám ...všetkých ...

 

7.Páči sa vám I.A ?

Jasné.  Daj na to (smiech)

 

8.Ktorú  triedu  máte najradšej a prečo?

To ako keby ste sa ma pýtali, ktoré z  mojich detí  mám radšej J Mám rada všetkých od sekundy až  po 4.B. ...A  tento rok sa mi bude ťažko lúčiť so štvrtákmi.

 

9.Chceli by ste byť  triednou profesorkou v roku 2012/2013?

Nie. Úloha  triednej učiteľky vždy bola pre mňa veľmi psychicky náročná, nie som totiž úplne vysporiadaná s naším školským systémom... Napriek tomu – moja práca ma baví, robím ju rada a snažím sa ju robiť  čo najlepšie.

 

10.Prečo vás baví matematika a fyzika? Je to pre vás ľahké?

Matematika i fyzika ma bavili už od základnej školy a vážne sa mi zdali vtedy ľahké J Mala som  veľké šťastie na vynikajúcich učiteľov.  Keď som prišla na VŠ, už to také ľahké nebolo J, napriek tomu to bolo 5 krásnych  rokov  môjho života.

 

11.Aký máte názor na pani profesorku Černákovú a aké máte vzťahy? ( poznámka žiaka – úprimne)

Úprimne... p. p. Černáková je moja kolegyňa a mám s ňou úplne normálne vzťahy, môžete sa spýtať i p.p. Černákovej.

 

12.Čo si myslíte o Jakubovi Tomovi? (túto otázku dostal aj pán profesor Barbírik, tak asi je nejaká obľúbená )

Nepoznám ho. Mala by som?

 

13.Prečo chodíte stále v škole v plášti?

Je to môj pracovný odev, v ktorom mám veľa všelijakých pokladov (smiech)

 

14.Periete si ten plášť?

(smiech)

15.Nosíte plášť  aj doma?

(smiech)

16.Dávate si robiť trvalú?

(smeich)

17.Striháte sa sama?

(smiech)... ale už  musím aj odpovedať, nie sa len smiať... Niekedy to tak možno vyzerá J, že sa strihám sama, ale musím odpovedať pravdivo, takže nestrihám sa sama, strihá  ma normálna vyučená kaderníčka s praxou J, ale radšej nepoviem ktorá...

 

18.Koľko frajerov ste mali za svoj život?

Keď som mala 14, bola som veľmi zamilovaná do jedného tretiaka u nás na gymnáziu, ale on o tom nevedel. Mala som vlastne len jedného frajera..., ten sa stal o rok neskôr mojím manželom. A ešte malá pikoška - dátum našej svadby sa zhoduje s dátumom výbuchu JE v Černobyle.

 

19.V koľkých rokoch ste dostali prvú pusu?

Asi v škôlke, mala som 5 rokov. Volal sa Ondrej.  Bol to môj kamarát na život a na smrť.

 

20.Máte nemanželské dieťa?

Ja by som nemohla mať nemanželské dieťa , jestli  mi rozumíš (smiech)

 

21.Ste pyšná na svojho syna?

Pyšná..., to nie je asi celkom  to správne slovo. Som rada a veľmi vďačná, že je v škole spokojný a že ho baví  to, čo robí.

 

22.Chceli ste Vladka pustiť tak ďaleko?

Nebolo to jednoduché, tú školu mal nájdenú možno aj 2 roky, ale neverila som, že by sa tam mohol dostať. On veril. Prihlášku sme tam posielali  mailom 3 dni pred  talentovkami. A keď ho zobrali, prvý raz  som do Košíc išla s ním kvôli podpisovaniu všelijakých papierov v škole a na internáte. Odvtedy tam už  bojuje sám. Je to diaľka, preto nechodíme ani na rodičovské združenia a všetko riešime mailom. Je tam zodpovedný sám za seba, vie, že sa musí správať slušne a vie, že mu dôverujeme. Myslím, že mu to prospelo.

 

23.Čo hovoríte na umelecké meno svojho syna?

Beriem ho skôr ako prezývku  ...  „Umelecké  meno“ , to znie tak vznešene (smiech). Ja vlastne ani neviem , ako vzniklo. Ale keď príde, spýtam sa ho.

 

24.Klamali ste niekedy svojho syna?

Nie. Snažím sa nikoho neklamať.

 

25.Chováte nejaké domáce zviera?

Teraz už nie, ale mali sme nášho Kevina.

 

26.Máte rada pandy?

Jasné. Ale nie na tanieri.

 

27.Máte doma mravce?

Asi nie.

 

28.Máte od detstva nejakú nesplnenú túžbu?

Asi nie... Ako malá som veľmi chcela mať psíka, to bola moja jediná túžba, ktorú mi ale rodičia  nesplnili, aj keď som bola jedináčik.  Dnes už sa na to pozerám ináč. Mať doma živého tvora ja veľmi zodpovedná vec.

 

29.Zmenili by ste niečo vo svojom živote?

Áno. Chcela by som povedať svojmu tatovi, ako veľmi ho ľúbim.  Bohužiaľ, už sa to nedá. Zomrel, náhle a nečakane, keď som mala  25 rokov.  Myslím, že som  mu to nikdy nepovedala, aj keď verím, že on to vedel... a  že to vie. Ak niekoho máte radi, ak niekoho ľúbite, povedzte mu to, určite si to zaslúži.  Aj vy si to zaslúžite.

 

30.Aká je vaša obľúbená činnosť?

Najradšej chodím do prírody, prejdem sa a keď sa dá, len tak ležím v tráve alebo pozerám na stromy. Nemyslím na nič.  Stromy sú úžasné, celá príroda je veľkolepá ...

 

31.Máte záľubu v niečom konkrétnom? Ako je napríklad kreslenie či fotografovanie?

Veľmi rada čítam a počúvam hudbu.

 

32.Máte rada prírodu?

Milujem ju, nemohla by som bez  nej žiť. Preto som rada na Myjave. Je tu blízko do prírody, 5 minút a ocitnete sa v inom svete. Ak si večer ľahnete do trávy a budete pozerať na hviezdy, všetky problémy a starosti z vás opadnú. Vyskúšajte to. A chodím rada bosá v tráve, vtedy sa cítim súčasťou Zeme. Úžasný pocit...

 

33.Aké je vaše obľúbené ročné obdobie a prečo?

Asi jar , keď  sa všetko zobúdza  a keď už zasa môžem ležať  aspoň na chvíľku v tej tráve a chodiť bosá (úsmev)

 

34.Máte rada sneh?

Áno.

 

35.Aký je váš názor na vegetariánstvo?

Som vegetaríánka, ale to asi viete. Najskôr  to bolo zo zdravotných dôvodov, dnes už je to i z dôvodov etických. Ale nie som radikálna vo svojich názoroch a neodsudzujem ľudí, ktorí vegetariánmi  nie sú.  Každý človek hľadá svoju vlastnú cestu.

Vzťah ľudí k zvieratám chovaným „na mäso“ sa v poslednej dobe radikálne zmenil. Keď voľakedy ľudia chovali prasiatko alebo kravičku, toto zvieratko patrilo do ich rodiny, zvieratkám patrilo i jedlo zo štedrej večere, ľudia si uvedomovali, že zvieratká sú ich živitelia a neraz mnohí  plakali, keď zvieratko zabíjali, aby mali jedlo na zimu... A dnes? Neuveriteľná krutosť a neosobná mašinéria vládne pri chove i zabíjaní  zvierat, pritom zvieratá sú chované hormónmi a antibiotikami v neľudských  smradľavých priestoroch  bez možnosti pohybu. O čerstvom vzduchu ani nehovorím. Vôbec si nevážime života týchto zvierat. Civilizačné choroby sú pomstou zvierat na ľuďoch...Stačí si pozrieť Earthling.

 

36.Máte rada čaje?

Áno

37.Máte rada Hot Dog?

Nie

38.Obľubujete Hamburger, alebo radšej Cheeseburger?

Ani jedno, ani druhé, nič od tejto firmy.

 

39.Separujete doma odpad?

Áno. Plasty, papier, sklo, kov, bioodpad.

 

40.Akého ste vierovyznania?

Som veriaca bez vierovyznania.  Všetky náboženstvá sú pre mňa ako vetvy vyrastajúce z toho istého stromu. Tak ako ľudia, aj keď sa to nezdá, všetci sme súčasťou jedného celku. Aj starí  filozofi tak hovorili : „Keď si v spoločnosti iného človeka, dýchaš spolu s ním ten istý vzduch..., a tak sa stávaš ním a on sa stáva Tebou...“

 

41.Veríte v supermana alebo iného super hrdinu? Ak áno, akého?

Ja  po skúsenostiach v septime verím len na Superváclava (smiech)

 

42.Ako je to možné, že máte také biele zuby?

Fakt sú také biele? (žiarivý úsmev) Nikdy som sa nad tým nezamýšľala, myslím, že mám zuby ako hocikto iný...

 

43.Vysvetlite pojem „defacto“

V skutočnosti, naozaj.

 

44.Ako sa dá počúvať jedným uchom dovnútra a druhým dnu?

Myslím, že takto počúvame všetci... (smiech)

 

45.Prečo vám neprišiel môj e-mail?

Neviem, Dadka. Ale dúfam, že už  to bude fungovať.

 

46.Baví  vás odpovedať na tieto otázky?

Určite áno. Vrátilo ma to späť k mnohým krásnym okamihom, ktoré som prežila.